Príbeh mince – pražský groš


Poslal král do Florencie a povolal pečlivé odborníky, totiž Reinharda, Alfarda a Cynona Lombardského, kteří měli v takových záležitostech tak velkou zkušenost, že mohli s prospěchem řídit věc tak důležitou. A tak byla léta Páně 1300 v měsíci červenci zavedená mince grošů pražských a malých penízků, jichž jde na groš dvanást, a každý peníz byl označen jménem Václava, který je zavedl.“

Zbraslavská kronika,  spísaná Petrom Žitavským v rokoch 1314 – 1317



Podmienky vzniku menovej reformy

 

     Východne od starobylej českej metropoly Prahy, medzi kráľovskými mestami Kolínom a Čáslavou, boli na sklonku 3. štvrtiny 13. storočia objavené bohaté ložiská striebra. Spoločne s týmito náleziskami sa začalo rozvíjať kráľovské banícke mesto Kutná Hora. Osada zvaná už od svojho počiatku Kutnou Horou a tvoriaca od roku 1290 samostatný banský obvod s kráľovskými banskými úradmi a súdom, bola vhodným miestom na sústredenie všetkej mincovej produkcie českého kráľovstva. O mincovej reforme sa v Čechách hovorilo už pred rokom 1300, ale až objavenie bohatého náleziska striebra odštartovalo novú epochu peňažných dejín. Na sklonku roku 1299 pôsobil v Taliansku kancelár kráľa Václava II. bazilejský biskup Peter z Aspeltu. S jeho návratom do Čiech vstupujú do kráľových služieb aj traja zmienení talianski finančníci Reinhard (Rinieri), Alfard (Appardo) a Cyno Lombardský (Cino). Na základe týchto udalostí mohol kráľ Václav II. prikročiť k zásadnej organizačnej zmene v baníctve a mincovníctve vyhlásením IUS REGALE MONTANORUM (kráľovského banského zákonníka), ktorý predstavoval novú všeobecnú normu pre hospodársky, technický a správny chod baní a stal sa záväzný pre všetky bane v českom kráľovstve. Jeho autorom bol taliansky právnik Gozza z Orvieta. Na tento zákon bezprostredne naviazala mincová reforma, ktorá mala obdobne rozhodujúci význam pre doterajšie mincovníctvo v zemi. Samotná mincovňa bola umiestnená v objekte známom ako Vlašský Dvor. V roku 1300 bola do Kutnej Hory sústredená celá mincová produkcia českého kráľovstva z najmenej sedemnástich, v tej dobe činných mincovní.

     Florentskí finančníci navrhli podľa severotalianského vzoru menu založenú na pražskej hrivne (235,17 g) akostného 15-lótového striebra (938/1000). Bola zavedená nová ťažká minca pražský groš o stabilnej hmotnosti a akosti, ako aj drobné mince parvy, v presne stanovenom pomere ku grošu (1 groš = 12 parvov). Z hrivny bolo razených 64 pražských grošov (hmotnosť 3,95 g). základnou početnou jednotkou sa stala kopa grošov (sexagena grossorum), ktorá sa rovnala 60 grošom (720 parvom).

 

Ciele menovej reformy

 

     Grošová mincová reforma sledovala vedľa centralizácie výroby ešte ďalšie kľúčové ciele:

 

 1. úplné zrušenie platieb nerazeným kovom a zánik chatrnej denárovej meny, spojenej s periodickým vymieňaním mince a úpadkom zrna v minci (tzv. renovatio monetae).

 2.   vznik novej peňažnej sústavy s vedúcim nominálom – pražským grošom, mincou večnou tak váhou ako aj obsahom drahého kovu. Väzba na doterajšiu denárovú menu mala byť zabezpečená deliacimi nominálmi groša – parvami, ktorých dvanásť sa malo grošu zrnom (obsahom drahého kovu) takmer rovnať. Za vlády Václava II. tomu tak skutočne bolo.

 3.   zavedenie štátneho monopolu striebra, čo znamenalo povinnú výmenu nerazeného kovu za mincu vo vládnej mincovni.

     V duchu týchto zásad vznikla pod dohľadom florentských finančníkov prvá stredoeurópska menová sústava skutočne razených mincí, a nie iba ich početných jednotiek. Základnou hmotnostnou jednotkou zostala hrivna, teraz nazvaná pražskou, ktorej váha bola (po novom) stanovená na 253,26 g, akosti 15-lótov (0,938). Z takejto hrivny sa razilo cca 66 grošov spôsobom al marco, tzn. že z predpísanej váhy mincovej zliatiny mal byť vyrazený presne stanovený počet mincí bez ohľadu na individuálnu hmotnosť jednotlivých kusov. Teoretická hmotnosť každého groša vychádzala teda na 3,837 g.

     Tvorcovia českej menovej reformy si vzali za vzor francúzske – tourské groše razené od roku 1266 francúzskym kráľom Ľudovítom IX. (1226 – 1270). Ich reforma sa mohla s úspechom oprieť o ohromné bohatstvo kutnohorských strieborných baní a tak zaistiť pražskému grošu masovú razbu a žiadanú prosperitu. Dômyselná organizácia kutnohorskej mincovne, ktorú by sme mohli prirovnať k neskorším manufaktúram, prispela zásadným podielom k úspechu reformy.

 

Vzhľad pražského groša

 

     Na líci pražských grošov (z lat. denarius grossus – ťažký denár)  bola na mieste heraldicky prvom – v strede, umiestnená kráľovská koruna. Okolo nej uvádzal opis v dvojitom perličkovom kruhu meno a titul českého kráľa WECEZLAVS SECVNDVS / DEI GRATIA REX BOEMIE (Václav II., z božej milosti český kráľ). Na rubovej strane stál v obrazovom poli heraldicky stvárnený český lev a okolo neho uvádzal opis GROSSI PRAGENSES (groše pražské) ich českú provenienciu.

     Parvus (z lat. denariu parvus – malý denár) bol dokonalou miniatúrou pražského groša. Na jeho líci je umiestnená kráľovská koruna a skrátený opis WENCEZLAVS II REX BOEMIE. V obrazovom poli rubovej strany je umiestnený český lev a opis okolo udáva hodnotu mince: PRA~G PARVI. Hodnota prvých parvov sa skutočne takmer rovnala dvanástemu dielu groša, keď mali pri akosti 0,544 hmotnosť 0,5 g.

 

Panovníci grošového obdobia a ich razby

 

     Václav II. (1278/83 – 1305) – český a poľský kráľ, syn Přemysla Otakara II. Jeho vláda znamenala dovŕšenie mohutných hospodárskych a správnych zmien rozbehnutých za vlády jeho otca. Nastal významný rozvoj baníctva, vyvolaný potrebami kráľovského dvora a vojenskými ťaženiami. Od začiatku svojej vlády pokračoval Václav II. v razbe tenkých jednostranných brakteátov (z lat. bractea – tenký plech). Ku koncu 13. storočia dosahovali však zisky striebra z kutnohorských baní takých veľkých hodnôt (odhady činia až 20 000 kg striebra ročne), že Václav II. mohol v roku 1300 zavedením Ius regale montanorum začať s razbou prvých pražských grošov a ich dielov parvov. Vzhľad prvých pražských grošov a parvov bol už spomínaný. Václav II. už iné nominály nerazil, aspoň nie v  Kutnej Hore, ktorá je pre nás smerodajná ako jediná mincovňa raziaca pražský groš.

 

     Václav III. (1305 – 1306) – český, od roku 1300 aj uhorský kráľ, jediný syn Václava II. a Jitky Habsburskej. Po smrti Václava II. roku 1305 nastúpil na český trón, v Olomouci však bol ešte pred svojou českou korunováciou 4.8.1306 zavraždený. České mince Václava III. nie sú známe, existuje však predpoklad, že mincovňa v Kutnej Hore behom krátkej vlády Václava III. mohla pokračovať v razbe pražských grošov s menom jeho otca.

 

     Rudolf Habsburský (1306 – 1307) – český kráľ, manžel Elišky, vdovy po Václavovi II. a jeho nástupca. Z doby jeho vlády doteraz nie sú známe žiadne české mince s jeho menom.

 

     Henrich Korutánsky (1307 – 1310) – český kráľ, nástupca Rudolfa Habsburského, za manželku mal Annu, dcéru Václava II. Ani z doby jeho vlády doteraz nie sú známe žiadne mince razené v Čechách, preto sa predpokladá, že k razbe vlastných mincí nedošlo.

 

     Ján Luxemburský (1310 – 1346) – český kráľ, jediný syn luxemburského grófa a neskoršieho rímskonemeckého cisára Henricha VII. (1308 – 1313). Ján Luxemburský obnovil v českom kráľovstve razbu pražských grošov (akosť znížil oproti grošom Václava II. z 0,938 na 0,883) a parvov (akosť znížená z 0,544 na 0,375), ktorých kvalita poklesla ešte viac po roku 1327. Podľa metrologických rozborov Jánových grošov došlo k pokusom o zlepšenie meny mincovou reformou, akosť týchto mincí počas Jánovej vlády však neustále klesala. Zrejme na počiatku Jánovej vlády došlo v krátkom období po prvýkrát a naposledy k razbe dvoch typov polgrošov (polovica groša, cca 1,75 g). Pretože sa jedná o mince veľmi vzácne, boli vyslovené aj názory, že sa jedná o skúšobné razby. Prevláda však názor, že polgrošov mohol byť razený dostatok, avšak čoskoro boli stiahnuté z obehu. Po výtvarnej stránke sú Jánove pražské groše totožné s grošmi Václava II., mení sa len meno panovníka na IOHANNES PRIMVS (Ján I.). Polgroše však už boli mince nové a tak si Ján I. pravdepodobne trochu zaexperimentoval, pretože v polgrošoch rozoznávame dva druhy. Prvým je klasická minca preberajúca motívy svojej doby t.j. na líci koruna a na rube český lev. Druhým typom je tzv. anglický typ, na ktorom Ján umiestňuje svoj portrét podľa vzoru anglických mincí tej doby. Pravdou však zostáva, že zmienený druhý typ groša sa medzi ľuďmi netešil veľkej obľube a tak ho Ján I. z obehu stiahol.

 

     Karol IV. (1346 – 1378) – český a nemecký kráľ a od roku 1355 rímskonemecký cisár, najstarší syn českého kráľa Jána Luxemburského. Je považovaný za najvýznamnejšieho panovníka, za ktorého vlády dosiahlo české kráľovstvo najväčšieho rozkvetu. Napriek tomuto obrovskému hospodárskemu, politickému a kultúrnemu vzostupu českého štátu, mincovníctvo Karola IV. za jeho vlády upadalo, akosť pražského groša upadla z 0,840 až na 0,750. Pretože si toho bol cisár vedomý, v roku 1378 spolu so synom Václavom IV. vydal nový mincový poriadok. V ňom sa priznáva, že zľahčovaním mincí (predovšetkým drobných) vznikla ľudu nemalá škoda. Akosť grošov sa touto reformou mala zvýšiť o 20%, u parvov dokonca o 60%. Mince takto zlepšené však doteraz neboli numizmatikmi zaznamenané, preto zrejme táto mincová reforma už nebola uskutočnená. V samotnej minci je opäť zmena opisu v mene panovníka na KAROLVS PRIMVS  (Karol I.)

 

     Václav IV.  (1378 – 1419) – český kráľ, rímsky cisár, prvorodený syn Karola IV. Hlavným mincovým nominálom  produkovaným kráľovskou mincovňou v Kutnej Hore bol pražský groš. Táto minca bola produkovaná v ohromnom množstve, v tejto dobe bola kutnohorská ťažba striebra na svojom vrchole. Akosť a kvalita razby však veľmi poklesli. Táto minca názorne dokumentuje prehlbujúcu sa hospodársku a politickú krízu českého štátu za Václavovej vlády, ktorá vyústila až do husitských vojen. Na poriadnu razbu sa nedbalo, preto sú groše razené väčšinou excentricky, alebo sú nedorazené, obraz bol v stále sa zhoršujúcej kvalite (lev na rubovej strane mince už nemá tie výrazné ale štíhle krivky, naopak je nafúknutý a celá minca pôsobí nedbalo) a ďalej upadá akosť mince na 0,610. Na pražských grošoch je Václav titulovaný ako toho mena tretí, WENCEZLAVS TERCIVS, pretože Václav III., syn Václava II. nebol korunovaný a preto ho Luxemburgovci medzi českých kráľov nerátali.

 

     Žigmund Luxemburský (1420 – 1437) – uhorský a český kráľ, rímskonemeský cisár. Dňa 20.7.1436 Žigmund českým stavom slávnostne prisľúbil obnovu razby pražských grošov (za husitských vojen bola razba grošov zastavená), tento sľub však už nestačil splniť.

     Albrecht II. Habsburský  (1437 – 1439) – český a uhorský kráľ, vojvoda rakúsky, zať a následník Žigmunda Luxemburského. Za jeho krátkej vlády razila mincovňa v Kutnej Hore zrejme len drobné jednostranné peniaze, ktoré sa doteraz nedajú jednoznačne identifikovať. Okolo mincí razených za vlády Albrechta II. Habsburského je zatiaľ veľa nejasností.

 

     Ladislav Pohrobok (1453 – 1457) – český a uhorský kráľ, syn Albrechta II. Habsburského a Alžbety Luxemburskej. Narodil sa po smrti svojho otca 12.2.1440, preto je známy pod historickým priezviskom „Pohrobok“. V Ladislavovej dobe razila mincovňa v Kutnej Hore jednostranné peniaze a haliere. Zrejme príležitostnou razbou boli dnes unikátne pražské groše razené buď ku korunovácii, alebo pri príležitosti kráľovej návštevy v Kutnej Hore roku 1454 (známe sú iba 3 exempláre). V niekoľkých kusoch existujú aj hrubé pražské groše tohto panovníka, s určitosťou však neslúžili ako platidlo.

 

     Juraj Podebradský  (1458 – 1471) – zemský správca a od roku 1458 český kráľ. Roku 1469 vydal kráľ pre kráľovskú mincovňu v Kutnej Hore mincový poriadok, ktorým sa snažil riešiť zhoršujúcu sa hospodársku situáciu v krajine. Tento poriadok obsahoval nariadenie o razbe pražských grošov, peniazov (nie v našom slova zmysle, peniaz bola drobná strieborná minca ako 1/7 groša, deliaca sa na dva haliere) a halierov. Akosť mincí bola podobná ako za Václava IV., razba však bola kvalitnejšia a čitateľnejšia, zmenilo sa meno panovníka na lícnej strane mince na GEORGIVS PRIMVS (Juraj I.)

 

     Vladislav II. Jagellovský  (1471 – 1516) – český a od roku 1490 aj uhorský kráľ, syn poľského kráľa Kazimíra IV. za jeho vlády dosiahla razba striebra v Kutnej Hore  druhého (aj keď nižšieho) vrcholu. Vďaka bohatstvu strieborných baní nechal Vladislav II. rozšíriť kráľovskú mincovňu a svoje dočasné sídlo Vlašský dvor. Vladislav II. zachovával mincový systém Juraja Podebradského. Razil vo veľkom množstve pražský groš a zaviedol biele a malé peniaze. Akosť pražských grošov však postupne klesala z 0,563 na 0,428. Meno panovníka na lícnej strane znelo WLADISLAVS SECVNDVS  (Vladislav II.).

 

     Ľudovít Jagellovský  (1516 – 1526) – český a uhorský kráľ, syn Vladislava II. Mincový systém svojho otca Ľudovít nezmenil. V kutnohorskej mincovni razil vo veľmi obmedzenom množstve  v rokoch 1523 – 1524 pražské groše akosti 0,437 a hmotnosti 2,8 g. Hlavným razeným nominálom však bol biely peniaz (0,43 g, akosť 0,375) a malý peniaz (0,39 g, akosť 0,188). Meno Ľudovíta na pražských grošoch znelo LVDOVICVS PRIMVS (Ľudovít I.).

 

     Ferdinand I.  (1526 – 1564) – český a uhorský kráľ, rímskonemecký cisár. Za jeho vlády kutnohorská mincovňa pokračovala v razbe pražských grošov, bielych a malých peniazov, avšak krajina pomaly prechádzala na toliarový systém.

 

Význam pražského groša

 

     Razba pražských grošov sa skončila v roku 1547 a trvala teda s malými prestávkami celých 247 rokov. Bola to minca dobrá, poctivá, ale aj krásna. Darmo by sme dnes hľadali v menách jednotlivých krajín mince podobnej krásy, aká dominovala v stredovekých razbách, ale aj v razbách iných dávnych období. Pražský groš si ľudia veľmi obľúbili, pretože to bola minca poctivá  a na rozdiel od nevzhľadných brakteátových plechov predstavovala určitú hodnotu. Bez pražského groša by peňažný vývoj možno šiel kľukatejšími cestičkami a možno by neraz zablúdil v slepých uličkách. Po celý stredovek boli európske ekonomiky založené na striebre. Tohto kovu však nebol dostatok a tak zbožné priania zbožných kráľov o stabilnú menu narážali na neprekonateľnú bariéru. Európa potrebovala kvalitnú a ťažkú mincu, a tú jej po objavení kutnohorského striebra Václav II. dal. O tridsať rokov neskôr síce začal raziť zlaté florény  v Uhorsku kráľ Karol Róbert, ale nakoľko mena bola postavená na striebre a nie na zlate, florén nemohol pražský groš ohroziť, najmä keď florén bol obchodnou mincou.

     V roku 1519 v Jáchymove vznikla nová ťažká minca toliar (z nem. Ioachimsthaller), ktorej už pražský groš naozaj konkurovať nemohol. Prvý toliar sa v Kutnej Hore začal raziť v roku 1543 za vlády Ferdinanda I. a jeho krásny kovový zvuk znel ako umieračik pražskému grošu, ktorý zostal len v spomienkach, legendách a názve nižších nominálov peňažných systémov niektorých štátov.

 

Archypov 

 

Poznámka redakce: Děkujeme za hezký a zajímavý příspěvek. Čtenářům doporučujeme i stejně zajímavou diskuzi na téma Pražské groše. Naleznete ji na tomto odkazu http://www.sberatel.com/diskuse/topic.php?id=1244.

 

 



Komentáře ke článku: [Přidat komentář]

Zuzana Slovensko | 10.04.2008 10:23:23
musím len potvrdiť, že pražský groš je v skutku unikátne dielo, ja sama vlastním groš razený za vlády Václava II., čiže prvý typ pražského groša a je mi cťou, že ho mám.